Dovolenka na Bahamách

Prasiatka, kohút, raja, delfíny, komáre…
Jedenásťdňové väzenie v raji, vážne rozhodnutia…
Krásy a nástrahy plachtenia…

Nový rok nás víta miernym vetrom, väčšími (ale znesiteľnými) vlnami a štrajkujúcim motorom. Počas prvých štyroch dní ideme bez plachiet, prechádzame cez Nassau, kotvíme v rôznych zátokách (v jednej sú obrovské divé prasiatka s kohútom a rajou hneď pri brehu), vidíme dvojitú dúhu, trochu sa povadíme s kapitánom, lebo nám nechce zastať v národnom parku, no hlavne pokračujeme na juh k našemu cieľu.

V piaty deň sa dvíhajú vlny a silnie vietor a tak kotvíme už okolo druhej pri Stocking island pod monumentom. Tento ostrov sa nachádza hneď oproti Georgetown-u, čo je najväčšie mesto v okolí a je vychýrenou destináciou morských lastovičiek (ľudí, ktorí nemajú radi zimu a teda sa odplavia v tomto čase do teplejších miest).

Balíme batoh a vyberáme sa na najvyšší kopec v okolí pozrieť si pamätník na vrchole. Cestou máme okolo seba auru komárov a tak miestami utekáme. V jednom strmom úseku sú dokonca natiahnuté pomocné laná… sme hore! Krásny výhľad na všetky strany, pod nami džungla s nízkym porastom, nádherné tyrkysové more a pláže s bielym pieskom, kopec lodičiek (cca 130) a socha podivného tvaru bez akéhokoľvek popisu. Naša vysokohorská túra do výšky 30mnm sa aj po skoro trojmesačnom sedení na zadkoch zaobišla aj bez kyslíkového dlhu … proste sme vo forme :)

Vraciame sa na loď aspoň s dvadsiatimi štípancami od komárov a večer trávime lúštením logických hádaniek. Jeden príklad (ja som na to prišla:) :

Je dvanásť guličiek, z čoho jedna má inú váhu. Máte váhu s dvoma ramenami, kde viete len porovnať obe strany. Počas troch vážení treba zistiť, ktorá gulička je rozdielna a či je ľahšia alebo ťažšia.

Na pláži je malý bar s vatrou a tak sa trochu socializujeme. Spoznávame nových ľudí a dozvedáme sa o aktivitách na ostrove. Ďalši deň ráno zisťujeme, že najbližších 10 dní má fúkať silný východný vietor, ktorý nám neumožní sa pohnúť ďalej. S Jančim sme zničení – čo máme robiť v tomto raji ??? To sa máme válať na pláži, užívať si more, chytať bronz, hrať volejbal, turistikovať po ostrove, chodiť na párty a opíjať sa z Daiquiri?

Ideme sa ukľudniť a prejsť do džungle, kde trochu blúdime, objavujeme veľké termitiská, zaujímavé stromy a skvelý posed na útese. Tam sa zamýšľame nad našim nešťastím na počasie a po chvílke sa zo seba smejeme, že ak budú vyzerať nejak podobne nepríjemné chvíľky v budúcnosti, tak sa máme na čo tešiť :) Večer tancujeme vpredu na lodi na zvuk gájd (kúsok od nás kotví nejaký Škót, ktorý hrá každý večer po západe slnka).

Budíme sa do slnečného dňa, obliekame plavky, balíme prázdne bandasky, smeti a počítače a vyberáme sa na našom malom dingáčikovi (nafukovacej loďke) do mesta. Vlny nám uštedrujú riadnu sprchu a my dúfame, že náš nepremokavý batoh je stále suchý. Plníme vodu (všetci majú veľké bandasky a my asi 30 rôznych malých fliaš), vyhadzujeme smeti a spúšťa sa silný 10-minútový dážď. Pod odvapom policajnej stanici si konečne po dvoch týždňoch umývam vlasy od slanej vody :)

Nájdeme internet a zbytok dňa uploadujeme fotky a články. Joe dostal správu od známeho, že nemáme ísť na Haiti (chlapík, ktorý bol jediný človek čo sme stretli počas nášho plavenia sa, ktorý sa nielen potešil, že ideme na Haiti a sám tam ide a pozná celý proces vstupu do krajiny). Trosšku sme v pomykove a snažíme sa zistiť, čo sa deje. Okrem bežných informácií, že sa neodporúča ísť na Haiti, sa dozvedáme o politických protestoch, ktoré momentálne zaznievajú v krajine a hlavne v Port-au-prince (odtiaľ máme letieť na Kubu). Je zaujímavé, že vždy keď máme pocit, že už je všetko fajn, zase sa niečo pokazí.

Cestou späť na loď je dinghy úplne ponorený, keďže naša váha plus motor plus voda presahuje aspoň o 100kg jeho nosnosť. Vlny sa nám prelievajú cez okraj. Ja sa snažím odkláňať príval vody cez predok mojou sukňou a Janči vzadu vylieva vodu z lodičky – je jej toľko, že nám bandaska s benzínom pláva pod nohami (isto viete pochopiť, prečo nemáme z tohoto momentu žiadnu fotku). Asi po 20 minútach sa uväzujeme o Dove a sme vyrehotaní z adrenalínového zážitku (teda aspoň my dvaja).

Večer robíme drinky a máme s Joeom vážny rozhovor o (ne)pokračovaní na Haiti. Nevieme čo ďalej ani my ani on. Bez nás sám pokračovať nemôže, no nevie ani to, či bude pokračovať ďalej s nami.

Ďalšie dni sa vlečú… – s otázkou čo ďalej, zisťovaním situácie na Haiti (ďakujeme Lucka a Lukáš), píšeme dlhý zoznam pre a proti, robíme zásadné rozhodnutie a … pokračujeme! – hraním volejbalu – síce si hneď na začiatku vyvalím palec, no po pár dňoch sa do toho dostávame a dokonca hádžeme obetavé rybičky do piesku po loptu. – učením sa španielčiny – šprtáme poctivo každý deň a konečne začíname mať pocit, že niečo vieme. – opalovaním sa – naše zuby a oči sú na fotkách čím ďalej belšie a belšie. – plávaním – prvé riadne plávanie bolo spôsobené našou nevedomosťou, že koľko zátok sme vzdialení od pláže s volejbalom. Po hodine bojovania s vlnami a špliechaním vody do tváre kvôli vetru sme potrebovali dlhý čas na rozdýchanie. – ďalší skvelý zážitok bol s delfínmi vo vode, ktoré preplávali tesne podo mnou a vedľa mňa (už čakám len na delfíniu pusu) – brodením džungle – druhý pokus dostania sa na volejbal bol po pevnine na pešo. Hodina šľapania a z toho plovica brodením sa hustým porastom bez cestičky. – pitím Daiquiri – najlacnejší možný drink: 1l rumu – $7, kilo hnedého cukru – $2, limetkový džús – $3 a teda veľký pohár drinku 50centov. Na porovnanie – pivo v obchode stojí $3 kus. – a stretávaním sa s úplne super párom z Fínska – Arto a Mimosa sú z Helsiniek a vybrali sa na trojmesačné cestovanie. Kúpili lacnú letenku do New Yorku, stadiaľ do Nassau, tam stopli loď, potom ďalšiu a teraz hľadajú niekoho, kto ich zoberie na Kubu. Tam budú stopovať po krajine a potom pôjdu do Mexika, za tým US a späť domov. Asi chápete prečo sme si tak sadli. Ukazujú nám ich hamaky (húpacie siete), ktoré si jeden večer požičiame a skúšame ich cez noc na pláži – ja sa z toho hneď vysypem a potom sa už bojím otočiť. Ale je to fajn, hlavne človek nepotrebuje rovný podklad na zemi ako pri stane. Mimochodom, jeden večer stanujeme pri jazierku pod monumentom na skalách s asi 3cm vrstvou piesku (asi si viete predstaviť aké pohodlné to bolo).

Počas čakania na lepší vietor sa ešte zúčastňujeme viacerých ohňov na pláži, spoločného obeda (potluck – každý niečo prinesie a potom sa to všetko zje:)), kajakujeme, socializujeme sa s ďalšími námorníkmi a dozvedáme sa ich zaujímavé plány a príbehy. Znovu ideme do Georgetownu, kde si predlžujeme víza, skypujeme domov, dokupujeme zásoby jedla, rumu, plníme vodu a benzín.

Dvanásty deň sa ráno rolúčime cez vysielačku s ďalšími loďami a okolo jedenástej sa konečne pohýňame ďalej. Prechádzame obratník raka a so slabým vetrom a hučiacim motorom mierime na juh. V noci nás to celkom kýve, ale spíme dobre. Ráno sa predpovede počasia hýbu v rozmedzí „nefúka“ až po „silný vietor“ a tak trvá dlhšie, kým Joe robí rozhodnutie pokračovať ďalej. Fúka riadne, plachty máme vytiahnuté, motor je zapnutý na minime aby sa ľahšie riadila loď a vlny nás celý deň bijú zľava spredu. Skoro sme stratili sprchu a dinghyho z paluby, tečie nám do ľavej časti lode (nevieme odkiaľ) a celý deň hladujeme, lebo dlhši pobyt dnu by nám mohol ešte viac vyprázdniť žalúdky. Kotvíme až neskoro večer (posledný ostrov pred Haiti – Great Inagua), vlny stále lomcujú ľoďou … už fakt chceme kľudnú vodu alebo pevninu.

Ráno nás Joe posiela na bojovú úlohu – zohnať v dedine benzín a cigarety. Keďže je nedeľa, všetky čerpacie stanice sú zatvorené, no domáci sú veľmi ochotní a radia nám u koho zoženieme čo potrebujeme. Bahamský hudobník nás nakladá do svojho veľkého auta a vezieme sa do garáže vodárne, v ktorej pracuje. Tam nám načapuje benzín z veľkého suda, ktorý je síce drahý, ale lepšie ako nič. Ako bonus dostávame klobúky zo včerajšieho karnevalu, na ktorom hral. Cigarety sme nezohnali, lebo ich ešte nestihli vyložiť z nákladnej lode. Každopádne každý bol ku nám veľmi milý a ani na chvíľku sme sa v tomto malom špinavom mestečku necítili nebezpečne.

Opúšťame Bahamy – posledná dlhá jazda a večer pevnina, na ktorú sa tešíme presne 3 mesiace! Svieti slniečko, fúka super vieter, more je relatívne kľudné – naše najkrajšie plachtenie. Sme vytešení a plní očakávaní. Joe nás nechá väčšinu dňa riadiť loď. Večer sa dvíhajú vlny a zväčšuje sa vietor (to nám len matka príroda pripomína, že netreba zaspať na vavrínoch). Loď sa ťažko ovláda a tak zapíname motor, ktorý nás strašne rozbieha a po 15minútach sa Joeovi v ruchách zlomí rúčka z kormidla – ešte, že máme dve! Loď je skoro nekontrolovateľná a Janko uteká dať dole plachty. Vlny sa prelievajú cez pred lode a Jančiho, ale ten to zvláda a po chvíli je predná plachta dole a zopnutá. Hlavná plachta sa tiež zasekáva a pri poslednom manévri Janči skoro padá dole … našťastie sa v poslednej chvíli zachytil a bezpečne sa dostáva spät ku nám. Ešte sme asi hodinu od brehu, vlny sú stále väčšie a občas nám uštedria riadnu sprchu. Až k majáku riadi loď Janko a potom sa to konečne ukľudňuje a Joe pokračuje so zlomenou prilepenou rúčkou.

Na brehu okrem majáku svietia asi štyri svetielka (to je velikánsky rozdiel oproti vysvietenému USA či Bahamám), počujeme štekot psov, hýkanie oslíkov a cítime vôňu ohňa. Kotvíme pri pláži a pred nami je velikánsky čierny obrys hory – prvý riadny kopec, ktorý vidíme z lode. Čoskoro máme návštevu Haitčanov, ktorí nám chcú predať ryby…

Sme tu! Joe je úplne roztopený, rozpráva aké je to tu krásne (aj keď je tma a nič nevidno) a že zabudol ako veľmi to tu má rád. Nalievame si privítací pohárik Haitského rumu a užívame si pocit, že sme konečne tu. Čo nás čaká ráno? Aké to bude? Nevieme, no tešíme sa na to…

> FOTKY <

mapa