Netradičný Silvester

Morská choroba, oprava kýlu, turistický ostrov a Silvestrovská párty.

Nedeľa sa nesie v znamení plachtenia, ktoré je vyslovene nepríjemné! Síce sme poháňaní iba vetrom a surfujeme vlny, ale hádže s loďou hore-dole a na strany. Mne je zle od samého rána a idem spať (hold 10 dní v prístave a mesiac vo vnútrozemných kanáloch nepripraví človeka na takýto deň). Budím sa okolo obeda do rovnakých vĺn, no už mi aspoň nie je zle. Janči je vystresovaný, Joa hádže pri kormidlovaní zľava doprava a nikoho z nás ani nenapadne ísť dnu pripraviť niečo na jedenie.

So západom slnka sa blížime k ostrovu, o ktorý sa strašidelne rozbíja voda. Obchádzame jeho cíp a nechápeme prečo sú vlny aj v závetrí! Okrem toho sa nám zasekáva bočný kýl a nepomáha kladivo, ťahanie na všetky strany ani za lano, ktoré som obetavo uviazala z vody. Po hodine snaženia sa to chlapi vzdávajú (ja som už zalezená v spacáku, lebo mi je zima z kúpania).

Janči má zlú náladu a morskú chorobu. Nadáva na celé plachtenie a vyhlasuje, že toto je posledný krát na lodi – bude len teoretik-nadšenec. A ak chcem ísť na plavbu okolo sveta, mám ísť iba ja a deti. Ideme spať naozaj skoro aby sme zabudli na kvílenie vetra a hompáľanie lode.

Vstávame do slnečného dňa s relatívne kľudnejším vetrom a malými vlnami – ani jedno ani druhé nie je dostatočne dobré na odchod, ale aspoň znesiteľné na ostanie. Doobeda sa snažíme opraviť kýl. Nakoniec ho Janči s holým zadkom nadvihuje z vody a Joe je schopný ho vrátiť späť na pôvodné miesto. Zisťujeme, že je Silvester a tak si robíme prvý drink už okolo obeda a vychutnávame ničnerobenie.

Po lepšom rozhliadnutí sa zisťujem, že som už na tomto ostrove bola 4 roky dozadu, keď sme boli s kamarátom Mirom na výletnej lodi na Bahamách. Coco island je súkromný ostrov patriaci veľkej spoločnosti, ktorá vlastní výletné lode. Každý deň privezie na ostrov tisíce turistov, ktorí si užívajú množstvo atrakcií, dlhé pláže s lehátkami, hojdacie siete, reštaurácie, bary či obchody. Vyberáme sa na prechádzku v čase keď poslední turisti odchádzajú. Od pracovníkov ostrova sa snažíme zistiť, či je večer na ostrove novoročná oslava alebo či je otvorený nejaký podnik. Prví dvaja zamestnanci sú viac zhrození z toho, že sme sme tam a posielajú nás na vedľajší ostrov, kde je dedina. Cestou na loď stretneme milého filipínca Abnera, ktorý nám hovorí o večernej párty a posiela nás za manažérkou.

Michelle je sympatická kučeravá kanaďanka. Vysvetľujeme jej, že kotvíme na druhej strane ostrova a kvôli vetru nemôžeme ísť ďalej. Pýtame sa na večernú párty a či by sme sa mohli pridať. Slušne nám oznamuje, že je uzavretá akcia pre zamestnancov, ale že si máme nastaviť vysielačku na kanál 12 a dá nám vedieť (toto je omnoho viac ako sme očakávali – predsalen sa premávame po cudzom ostrove, na ktorom nemáme čo robiť). Poďakujeme sa a odchádzame. Po chvíľke na nás Michelle kričí, že večera začína o siedmej a Silvestra oslavujú už o deviatej kvôli zajtrajšej šichte a že máme zobrať aj kapitána. Pecka!!!

Vytešení sa vraciame na loď (domáci nás vezú autíčkom a neveriacky sa smejú keď im povieme, že večer to z lode prebrodíme). Joeovi oznamujeme skvelú správu o večeri, ten nás odmieta že on nenechá Dove samú. Nalievame si drinky na Slovenský Silvester (6:00pm, rum so šumákom). Balíme nepremokavý ruksak s uterákmi a oblečením a skáčeme do vody. Tá je príjemne teplá ašak vietor studeno pofukuje. Janko ide prvý a tým ako rozráža vodu za ním občas zablikajú fosforeskujúce morské tvory. Na brehu sa rýchlo sušíme, obliekame a vyberáme sa voči tme nájsť miesto odkiaľ sa ozýva hudba.

Tesne po príchode nás víta Michelle, ukazuje nám kde sú drinky a jedlo. Priniesli sme 2 flaše s našj zásoby českého plzňa – jednu pre ňu a druhú pre nášho filipínskeho kamaráta. Čoskoro stretávame aj Abnera. Ten sa celý večer uisťuje či máme všetko, čo potrebujeme. Pridávame sa do davu a zoznamujeme sa s ľuďmi. Mnoho personálu je z Bahám, Filipín, Kanady, JAR, Chorvátska, Mexika a Kuby.

Pár konkrétnych mien:
– Alex – hlavný inžinier, veľmi priateľský Chorvát, ktorému sa skoro zapálil zadok pri púšťaní ohňostroju. Asi pol hodinu nás prehováral, že určite nejdeme plávať späť na loď a že by sme určite mali spať u neho a že nás ráno zavezie.
– Abner – náš kamoš s Filipín. V ich kultúre je zvykom, že sa starajú o to, aby sa ich hosť zabával a mal sa dobre. On to poňal na 120%. Počas večera nás zobral do ich budovy na karaoke (mimochodom veľmi dobre spieva) a nakoniec nás odviezol na pláž, kde chcel počkať kým mu nezablikáme z lode, aby si bol istý, že sme vporiadku.
– Eridinea – usmievavá Kubánka, ktorá nás ešte viac uistila, že určite chceme ísť na Kubu.
– Michelle – už spomínaná manažérka s veľkým srdcom, ktorej vďačíme za Silvester, o ktorom by sme v týchto končinách ani nesnívali.

Všetkým veľmi pekne ďakujeme a prajeme kopec zdravia, štastia, lásky a úspechov do nového roku!

Na loď sa brodíme počas prílivu a teda voda siaha až po bradu. Zvítavame sa s Joeom a keďže sme v ten deň pripíjali už aspoň na tri Silvestre, ideme spať s úsmevom na perách a ešte pred polnocou :)

Drahá rodina a kamaráti – prajeme vám aby bol nový rok ešte krajší ako ten predchádzajúci, aby ste mali dôvod na úsmev každý jeden deň, aby ste mali dostatok šťastia, zdravia i lásky a aby sa vám splnili vaše sny!

Zamyslenie na záver: Coco island bol v mojich spomienkach turistický ostrov s umelo vytvorenou atmosférou ale po našom Silvestri sa zaradil medzi miesta s obrovskou hodnotou vďaka skvelým ľuďom, ktorých sme stretli a zážitkom, na ktoré sa nezabúda.

> FOTKY <