Ako sme chceli pomôcť, no nevyšlo …
Ešte pred príchodom na Haiti sme dúfali, že počas krátkeho obdobia, ktoré strávime v krajine, sa nám podarí nejako pomôcť. Nemysleli sme manuálnu prácu, kedže je nám jasné, že krajina má dostatok ľudí, ktorí by radi pracovali. Skôr sme dúfali v rozbehnutie nejakého projektu, zasadenie plodnej myšlienky, či nápadu, ktorý by mohli potom rozvíjať.
Dokonca sme dali dokopy skupinu kreatívnych mozgov na Slovensku a inšpirovali sa mnohými rozvojovými projektami (ďakujeme za všetky nápady z domu!).
Naše zistenia či už z pozorovania krajiny, či z rozprávaní sa s ďalšími dobrovoľníkmi, či ľuďmi, ktorí na Haiti pracujú, nás vyviedli z nášho omylu. A na čo sme prišli?
Že dva roky po zemetrasení sa nedá niekam prísť na krátky čas a pomôcť. To je možné iba v rámci humanitárnych projektov, ktoré prídu riešiť akútnu situáciu spôsobenú prírodnou či človekom spôsobenou katastrofou a potrebujú veľa „pracovnej“ sily. Ak chce človek pomôcť v širšom rozsahu nemal by mať obmedzený čas a trpezlivosť :). Na kreatívnu a dobrú myšlienku treba poznať krajinu, ľudí a najlepšie aj ich reč. Je potrebné rozbehnúť a viezť projekt kým nie je schopný fungovať sám iba s domácimi zdrojmi. Mať kopec odhodlania, nadšenia i rešpektu k ľuďom, ich kultúre a prírode. Nečakať veľké zárobky a dokonca byť pripravený na straty. A to všetko robiť s úmyslom aby bol tento svet lepší.
Haiti nepotrebuje všetky tie veľké organizácie, ktoré sú stále v krajine a „pomáhajú“. Nepotrebuje ani korporácie, ktoré tam postavia otrokárske továrne, kde budú ľudia pracovať za smiešne peniaze a bez úcty. Nepotrebuje velikánske hotely, ktoré spravia z domácich zajačikov skákajúcich okolo zadkov turistom. Taktiež nepotrebuje projekty, kde zahraniční zamestnanci zarábajú mesačne trojročné výdavky Haitskej rodiny (napr. ako Nemci stavajúci cesty). Nepotrebujú potravinovú „pomoc“ Ameriky vo forme lacnej ryže, ktorá ubíja domácu produkciu. Nepotrebujú množstvo zahraničných nemocníc, kam chodia ľudia poväčšinou z civilizačnými a pohlavnými chorobami. Nie sú potrebné ani umelo vytvorené sirotince, ktoré sa stávajú prekvitajúcim biznisom v krajine…
S malými projektami slúžiacimi ľuďom má krajina šancu zachovať si svoju identitu a zároveň zvýšiť svoju ekonomickú úroveň.
Haiti sa potrebuje postaviť na vlastné nohy! A to bez veľkých zahraničných investícií, ktoré sa strácajú v čiernej diere štátnej pokladnice alebo vo vreckách ľudí zastrešujúcich projekty.
My sme síce nemali čas pomôcť, no veríme, že ľudia ako Julian či rôzne menšie vzdelávacie organizácie so zaujímavými myšlienkami postupne dosiahnu zlepšenie života v tejto časti sveta.
Bòn chans! (Veľa šťastia!)