14.11.2014 budeme rozprávať o našej ceste na festivale Cestou necestou v Banskej Bystrici (dokonca si vybrali našu fotku na plagát :) ). Vrámci predpríprav sme dostali „dotazník“ s pár otázkami …
(tieto odpovede boli robené úplne nezáväzne bez čumenia si do papierov)
Čo pre teba znamená cestovanie? Povedz prvé tri slová, ktoré ťa napadnú.
E: Sloboda, objavovanie, zážitky
J: Sloboda, zážitky a rozšírenie obzorov
Keby si dostal 1000 eur pod podmienkou, že ich musíš precestovať, kam a na ako dlho by si išiel?
E: Škandinávia na tandeme…tak minimálne 2 mesiace
J: Slovensko a Európa na biku… tak 2 mesiace
Ktorú dobrotu z cudziny by si si teraz najradšej dal?
E: Pupusy z El Salvadoru… najlepšie plnené tortily v celej strednej Amerike ;)
J: Pupusy… alebo banánový chleba
Cestuješ väčšinou sám, alebo s niekým?
E: Spolu … :D
J: Iba s Evkou.. .mojou :D
Čo je vždy v tvojom ruksaku?
E+J: veľmi závisí od krajiny, typu a dĺžky výletu… ale len tak po okolí: pár peňazí, vrchná vrstva oblečenia prípadne nožík
Vieš nám napísať jeden z tvojich najsilnejších alebo kurióznych zážitkov, ktoré si prežil s domorodcami (ľuďmi z krajiny, kde si cestoval)?
Silné zážitky nás prekvapovali veľmi často a tak je veľmi ťažké vybrať jeden…mnoho ich bolo silných, kurióznych a úžasných… tu je aspoň jeden:
E: Keď sme sedeli šiesti okolo vianočného stola v Čileánskej Patagónii a na jeho konci bol prázdny tanier (aj na Slovensku máme zvyk dať tanier pre pútnika)… paradoxom bolo, že my šiesti pútnici sme čakali na hostiteľa , ktorý nám s úplnou dôverou prenechal svoju chatku a veľmi sa nám ospravedlňoval, že už sa sľúbil rodičom ale, že neskôr určite príde…
J: Uprostred Kuby sa nám na výpadovke z mesta prihovorila mulatka- pravá Kubánka plynulou slovenčinou s východniarskym prízvukom…
A čo považuješ za najväčšie šialenstvo, aké si doposiaľ na cestách spravil?
E: Výstup na sopku Chimborázo (6228mnm) v teplákoch za 10 dolárov
J: prechod z Chile do Argentíny- posledná hranica… posledné dni… miesto pohodlného prechodu sme si vybrali skoro neznámu trasu, ktorou turisti nechodia, na úseku 10 km nie sú cesty, brodia sa rieky a je to 300 km zachádzka proti argentínskemu vetru… Je fajn, že sme mali po 19 mesiacoch stále chuť a silu na dobrodružstvo
Stalo sa ti na cestách aj niečo zlé?
E: Ak je 99% ľudí dobrých, musí niekde existovať aj to jedno percento… tí občas prišli v nepríjemných pohľadoch, zlých výdavkoch, ukradnutom telefóne… ale pri tom kvante dobrých zážitkov je to úplne zanedbateľné.
J: Raz nás ošmekli o peniaze na benzínke, ukradli nám telefón, nejaké zlé výdavky, ale je to nič oproti všetkým tým dobrým zážitkom.
Išiel by si na to miesto napriek tomu opäť?
E: to je relatívne, ale nie kvôli odporu k danému miestu, ale skôr kvôli túžbe poznať ďalšie nenavštívené krajiny
J: nie, momentálne obľubujeme menej turistické oblasti, kde sa aj pravdepodobnosť zlých skúseností vo veľkom eliminuje
Podľa čoho si vyberáš trasu svojej cesty a kde spávaš?
E: na Slovensku sa snažíme ísť hlavne po malých nefrekventovaných cestičkách alebo horských cyklotrasách a spávame v stane, u rodiny alebo kamarátov… Vo svete to v podstate nechávame na intuíciu, rady lokálnych ľudí alebo iných cestovateľov. Spánok buď v stane v prírode, alebo v stane u niekoho na záhrade…alebo u dobrých ľudí, hasičov, námorných síl, na fare, u warmshowerov, v casas de ciclistas…
J: postupne získavam informácie a tipy na zaujímavé miesta a trasy od ľudí, ďalších cestovateľov a iných zdrojov (internet, knihy). Spávame čo najlacnejšie – v stane, u domácich ľudí, couchsurfing/ warmshowers, hasiči, polícia… kamaráti … a keď sa inak nedá alebo sme už unavení, tak si ideme oddýchnuť do hostela :)
Kedy si si najviac siahol na svoje dno počas svojich ciest? Stalo sa ti, že si mal jednoducho toho dosť a chcel sa vrátiť domov?
E: najväčšie dno svojich síl sme zažili podľa mňa v juhozápadnej časti Bolívie, kde sme prechádzali 12 dní púšťou a nehostinnou krajinou vo výške 4000-5000 mnm… a či som chcela ísť domov? Určite mi viac krát skrsla v hlave myšlienka, či som si naozaj takto predstavovala svoju svadobnú cestu a či by som radšej nebola doma :D
J: Na dno – asi keď som bol chorý v púšti na juhozápade Bolívie vo výške skoro 5000mnm … tam sa išlo fakt zle. Posledný mesiac cestovania som asi každý deň spomenul, že už chcem byť doma. A aj na začiatku sme mali chvíľky, keď sme chceli na pár dní/týždňov ísť na „dovolenku“ domov .
V ktorej krajine na teba pôsobili ľudia najpohostinnejším dojmom?
E: Kuba, Kolumbia, Čile… a Argentínčania boli tiež super, len sme tam boli krátko na to, aby sme to naozaj posúdili
J: asi Kuba, Kolumbia, Chile
Je cestovateľ, ktorý ťa inšpiruje?
E: je množstvo veľkých, skvelých cestovateľov, ktorí svojimi cestami otvorili úplné iné rozmery tak mne ako mnohým ďalším… no aj rozhovor s „cetovateľskými nováčikmi“ (za ktorých považujem aj nás) ma dokáže úplne nakopnúť a inšpirovať
J: Stretli sme veľa inšpiratívnych cestovateľov, ktorí nám rozšírili obzory v tom, čo a ako sa dá… ak si myslíte, že robíte niečo veľké a unikátne, nájdete niekoho, kto už spravil niečo väčšie :)
Máš nejaký cestovateľský sen?
E: tak mala to byť cesta okolo sveta :D, takže nám stále chýba dosť kontinentov
J: Sen ani nie – v podstate som teraz spokojný na Slovensku … ale v pláne sú severské krajiny na bicykli.
Väčšina ľudí pracuje 50 týždňov v roku, 8 hodín denne, poväčšine zavretá medzi stenami a pozerajúc do monitora. Iní si pracuje 3 mesiace v Nórsku a zvyšok roka cestuje alebo jednoducho žije na Slovensku. Aká je tvoja vízia, resp. ako funguješ alebo ako by si chcel fungovať v najbližších rokoch?
E: Samozrejme, že tvrdá makačka v zahraničí s tým, že za štyri mesiace máte zarobené na cestovanie je super, no nie dlhodobo. My sme si takto zarobili v štátoch na našu cestu, ale bolo to jedno z najťažších liet môjho života, kde ma držalo pri živote len to svetielko na konci tunela, že budeme cestovať. Momentálne mi vyhovuje „skromný“ život na Slovensku (za 4 mesiace si určite nezarobím na 13 mesačnú cestu), no stým, že máme čas na seba, rodinu, prírodu, kamarátov…
J: Chceme žiť na Slovensku – tu máme rodinu, kamarátov a je tu fajn… iba v prípade veľkej núdze alebo znechutenia zvážime možnosť hľadať iné miesto pre život. Teraz chceme mať rodinu a sem tam niekam ísť.
Čím sa budeš snažiť motivovať ľudí na svojej prednáške, aby zbalili svoj ruksak a išli do sveta?
E: svojím príbehom… dvoch možno naivných snílkov, ktorí nikdy nesedeli 2 dni za sebou na bicykli ani neboli na žiadnom cyklo výlete… a skončilo to krásnou svadobnou cestou plnou netradičných zážitkov … Dá sa to!
J: Je to oveľa jednoduchšie a lačnejšie ako sa môže zdať … my sme nikdy nesedeli na naloženom bicykli a nešli na viac ako 2 dni sa bicyklovať a predsa sme prešli Ameriku – sme príklad, že sa to dá :)
Odpovede ďalších cestovateľov môžte nájsť TU.