Biele hory

Sila jesene prezentujúca sa v odtieňoch žltej, hnedej a sýto červenej sa rozprestiera všade, kam naše oko dovidí. Ešte stále si nie sme úplne istí, či to je len krásny sen, z ktorého sa raz musíme prebrať… Naozaj nám niekto ponúkol svoj dom na celý týždeň v tejto krásnej krajine? … Neprebrali sme sa! Ďakujeme Ralph a Laura! …

Ráno požičiavame auto z lokálneho letiska v Provincetowne a balíme našu aj Jankinu batožinu. Stále zelený a na prvý pohľad letný P-town nechávame za nami a vyberáme sa na 6-hodinový výlet do New Hampshiru (štát susediaci s Massetchusets) do mestečka Meredith, kde sa máme stretnúť s našou hostiteľkou. Nemáme žiadnu mapu, no celkom úspešne sa nám darí orientovať podľa vytlačených inštrukcií z google maps. V Bostone naberáme Janku vracajúcu sa zo svojho víkendového dobrodružstva v New Yorku.

Krajina za začína vyfarbovať po prekročení hraníc a my si uvedomujeme, že naše pracovné leto sa už naozaj prehuplo do nášho dlho očakávaného cestovania. Trochu blúdime, ale nakoniec sa stretávame na dohodnutom mieste s Laurou (Ralph sa vráti až v piatok). Tá nás berie do blízkeho mestečka, kde majú druhý dom, ktorý sa stáva naším domovom pre najbližších 6 dní. Okrem faktu, že dom je schovaný doslovne v lese, nás vítajú na prístupovej cestičke nápisy silne odradzujúce pokračovanie v ceste- Odíď! Otoč sa-Hneď! Zlý smer! Slepá ulica! … Laura nám ukazuje dom, kde pri vysvetlovaní kúrenia v piecke v pivnici, nachádzame na stole náboje, načo v kľude a s úsmevom odpovedá, že Ralph rád zbiera zbrane.

Naozaj? Ochotné pozvanie k sebe domov… s domom v hlbokom lese a s prístupovou cestičkou psychopata zbierajúceho zbrane??? … Pozerali sme príliš veľa filmov!!!

Kto je Ralph a Laura? Jedni z najúžastnejších a najmilších ľudí, ktorých sme v Amerike stretli. Pohostinní, dobrosrdeční a veľmi veselí. Na otázku, prečo nás pozvali sme dostali jednoduchú odpoveď- lebo sme sa im zdali sympatickí a bola by škoda aby sme nevideli, aké krásne sú White Mountains. Myslíte si, že ponúkajú svoj domov neznámym ľuďom často? … nie … my sme prví a dúfame, že nám táto naša „sympatickosť“ vydrží počas celého nášho cestovania.

Laura sa vracia s mapami a ukazuje nám najkrajšie túry a miesta v okolí, ktoré by sme si nemali nechať utiecť. Ospravedlňuje sa, že musí najbližšie dni robiť a teda nám ich nemôže ukázať osobne a ešte raz nám dáva pocítiť, že sa máme cítiť ako doma.
Pozeráme film a ukladáme sa na vytúžený spánok.

Ráno nás víta nový deň a my sa rozhodujeme pre okružnú jazdu autom. Po ceste natrafíme na zhluk obchodov, kde si Janka kupuje trekové topánky a my si dopĺňame cestovateľskú výbavu. Robíme veľký nákup jedla na najbližší týždeň a zisťujeme, že sa počas nášho pobytu v obchodoch rapídne pokazilo počasie a teda sa vraciame domov. Večer prichádza Anička a Teru a okolo druhej ráno aj Radka a Tim.

Ráno sa naša celá 7-členná zostava vyberáme na túru k vodopádu a „zámku v oblakoch“ a naplno si vychutnávame zlatú krajinu zaliatu slnkom. Zámok nie je úplne zámok podľa našich očakávaní. Je to moderný dom postavený na začiatku minulého storočia s najluxusnejším výhľadom, aký si vie človek predstaviť. Nachádzame jazero plné obrovských rýb, ktoré sú zvyknuté, že ich ľudia kŕmia a teda sa premávajú priamo pri našich nohách, čakajúce na nejakú pochúťku. My však nemáme ani tých 25 centov potrebných na získanie rybej potravy z automatu a teda sa poberáme ďalej k nášmu autu.
Po doplnení energie z jedného desiatového chleba sa vyberáme na okružnú jazdu, okolo jazera Winnipesaukee, ktoré je najväčším jazerom na východnom pobreží. Veľmi často sa zastavujeme očarení ostrovami, zátokami a krásou krajiny. V mestečke Lakonia si dávame prestávku na kávu a koláč v kaviarni z výhľadom na deti učiace sa plachtiť. S Jančim sa zhodujeme, že mestečko pri jazere s kopcami v pozadí je miesto, kde by sme si vedeli predstaviť náš život. Domov sa vraciame tesne po západe slnka, varíme večeru a rozprávame sa do noci.

Piatok sa budíme do zamračeného dňa a tak výstup na najvyšší kopec Mt. Washington odkladáme na neurčito. Teru a Anička pokračujú na východ do Maine. My sa vyberáme do Meredith a v knižnici si vybavujeme maily. Počasie sa výrazne vylepšuje a teda sa rozhodneme pre túru, ktorú nám Laura veľmi odporúčala. Sme uchvátení a nielen farebnosťou jesene! Na vrchole kopca nás čakajú rebríky, jaskyňa, úžasné výhľady a ďaľšia úžina, kde sa turistika silno prelína z lezením. K autu sa vraciame so západom slnka a domov s tmou. Varíme veľký kotol kapustnice, na sobotňajšiu večeru. Kapustnica – naša vďaka Ralphovi a Laure za ich pohostinnosť.

Sobota nás síce nevíta so slnečnými lúčmi, ale stále to stačí na urobenie okružnej jazdy cez kopce – Kancamangus highway. Tento deň trávime hlavne v aute so zastávkami na výhľady a zaujímavé miesta. Keďže je to viac na sever a vo vyššie položených miestach máme pocit, že jeseň tu už doznieva. A je strašná zima! Najzaujímavejšou časťou našej cesty je zobratie stopára – turistu, ktorý už 7. mesiac zdoláva celé Apalačské pohorie a chýba mu posledných 30 dní. My sme ho zobrali do najbližšieho obchodu, keďže sa na kopcoch zhoršilo počasie a jemu aj tak došlo jedlo.

Večer nás už Ralph s Laurou čakajú na dome, kde majú aj dobrých kamarátov Gila a Medoru – ďaľší úplne skvelí ľudia. Hostíme ich kapustnicou a pečenými zemiakmi s kyslou kapustou a smotanou. Večer sa tiahne v príjemnej atmosfére a humor starých harleyákov iba pridáva na zábave.
Druhý deň ráno je chladno a hmlisto, čo kazí aj posledné nádeje na zdolanie Mt. Washington. Jedinou aktivitou dnešného dňa je prijatie pozvania od Gil a Medory na pozeranie amerického futbalu a jedenia pizzy. Náš posledný ale skvelý večer :)
Pondelok ráno – deň nášho odchodu z White Mountains. Pondelok večer – Zbohom Janka a Radka a šťastný let domov. Bolo to pekné leto!!!

Posledné a veľké ĎAKUJEME tohto článku je jednoznačne pre Ralpha a Lauru… tešíme sa na Vašu návštevu Slovenska!!! :)

> FOTKY <