Korytnačky v Nicarague

Pláž v Jiquilillo a jeden zaujímavý projekt

Cítim sa fakt nanič, bolí ma brucho, mám kŕče, nedá sa mi prdnúť (to vôbec nie je sranda a neželám ani nepriateľovi!) a pred nami aspoň 60km do Chinandega. Prosím v duchu nech niekto zastaví a hneď! Po hodine sa moje túžby plnia a my sa pohodlne vezieme vnútri picku-up-u. Začína taký dážď, že stierače nestíhajú a my dúfame, že náš tachometer a GoPro kamera prežijú túto sprchu. Super ujo šofér nám rozpráva o okolitých sopkách, ich akčnej histórii a čo sa oplatí vidieť.

Vyhadzuje nás pred novootvoreným nákupným centrom s americkými cenami (!), no peknými záchodmi a kaviarňou s internetom. Tam pri káve, čaji a dvoch koláčoch okupujeme ich wifinu asi tri hodiny :). Počas tejto doby spoznávame Amíka, ktorý na svojom leftíkovi (high-tech bicykel s jednostrannou vidlicou) prechodil okolité hory. Taktiež ďalšieho, ktorý na pláži zachraňuje korytnačky. Ten nám necháva vizitku a že ak chceme, môžeme prísť pozrieť (asi ťažko, ale aj tak sa pre istotu spýtame, či sa dá stanovať uňho na záhrade – ževraj áno).

Nemáme viac baterky v noťase a ideme hľadať miestnych požiarnikov. Spočiatku to nevyzerá nič moc, lebo sa v areáli nachádza iba jeden zamestnanec a celé je to tu trochu mŕtve, no mne je tak zle, že si chcem iba ľahnúť a spať. Janči varí čaj a ja zaľahujem s horúčkou, úplne spuchnutými nohami a bolesťou hlavy už pred šiestou. O desiatej ma nalieva ďalšími tekutinami, niečo zjeme a dozvedám sa, že vo vedľajšej miestnosti je asi 20 študentov, ktorí majú školenie o požiarnych prístrojoch (v mojom stave nič zaujímavé).

Ráno je zo mňa nový človek, no aj tak mám chuť na viac pohodový deň. Máme vizitku, pozvanie… čo tak pozrieť korytnačieho muža a legendárne nikaragujské pláže? Cesta je pomerne dlhá, no veľmi pekná a po 45km klopeme na dvere domu s dosť rozdielnou architektúrou oproti sú okolitým chajdám. Hore na terase sa objaví rozospatý a prekvapený Dennis a nejde si v jeho tvári nevšimnúť, že nás tu fakt nečakal (hold, nemal nám dať svoju adresu :D).

Pozýva nás dnu, ukazuje a vysvetľuje, čo robí… Žije si svoj dôchodok v domčeku na pláži kúsok od priateľky Tiny. Má psa Blankitu a jednu záľubu – pomáhať korytnačkám. Tieto majú v týchto krajinách dosť ťažké, keďže ich vajcia ľudia považujú za afrodiziakum a tradičné jedlo a tak ich vo veľkom ich konzumujú. Okrem toho pripravujú z dospelých jedincov rôzne pokrmy. Aj to je dôvod prečo ich počet za posledné roky citeľne klesol. Dennis a jeho kamarát zbierajú a skupujú vajíčka a vo vytvorenom hniezde dohliadajú aby mali správnu teplotu a aby ich nikto neukradol. Keď sa malé korytnáča vyliahne, donesú ho na pláž a až keď sa dostane do vody a začne plávať preč, započítajú ho medzi úspešných „potomkov“. Tých majú za posledné 4 roky vyše 15000, čo je neskutočné číslo, keďže je to zásluha iba pár jednotlivcov s pomerne malým liahniskom a skoro žiadnou finančnou podporou z vonku.

Ideme na pivo, kde nám Tina rozpráva svoje cestovateľské zážitky a rozosieva okolo seba pozitívneho hipisáckeho ducha. Všetci idú na večeru a tak máme dosť času opraviť defekty, navariť špagety a kochať sa oblohou ožiarenou bleskami zo vzdialenej búrky… spí sa neskutočne skvelo. Ráno nám trvá skoro 2 hodiny opustiť túto malú korytnačiu pôrodnicu, keďže rozhovor s Dennisom je veľmi zaujímavý.

Nakoľko je sezóna liahnutia medzi koncom júla a decembrom, pohýname sa ďalej. Aj keď sme vlastnoručne nepomohli žiadnemu pancierovcovi, radi by sme aspoň spropagovali tento projekt. S viacerými dobrovoľníkmi, finančnou podporou, či rozšírením tejto myšlienky do sveta by bolo možné urobiť ďalšiu liaheň a teda priviezť každoročne na svet omnoho viac korytnačiek. Taktiež vzdelanie domácich a ich pochopenie problému je jedným z Dennisových cieľov. Pokiaľ máte záujem dozvedieť sa viac o projekte či možnosti pomôcť, všetky informácie sú na stránke www.SeaTurtleRescue-Nicaragua.org.

Ďakujeme Dennis, že pomáhaš matke prírode získať späť, o čo vďaka ľuďom prichádza a ďakujeme aj za príjemný čas v tvojej spoločnosti!

> FOTKY <