Ako sme mali v Patagónii multikultúrne Vianoce, o akých sme ani nesnívali
Po 30km cez rozkvitnuté lúky s fialovou burinou, ktorá sa tu premnožila, prichádzame do veľkomesta Coyhaique (po 3 týždňoch v malých dedinkách je 50000 ľudí koncentrovaných na jednom mieste metropola). Je niečo pred obedom, keď zosadáme zo sedaniek na preplnenom námestí – všade vyparádení domáci i turisti a kopec predajcov. Taktiež vianočná výzdoba navôkol no najmä tranquilo … a teda pohoda. Žiadne predvianočné stresy a ľudia pobehujúci splašene okolo, kvôli sviatkom “pohody a lásky.“
Sadáme si na lavičku a okolo prechádza plne naložený cyklista – Alex z Brazílie. Už je tu druhý deň a teraz sa ide presunúť k warmshowerovi Borisovi (WS – ubytovanie u niekoho doma pre cyklistov). My len zhodnotíme, že nakoľko sme boli bez internetu, možnosť prespania u WS padá. Poprajeme si pekné Vianoce a chystáme sa hľadať hostel.
Ešte stále tlačíme horalku od Lenky do hlavy, keď sa vracia vysmiaty Alex, že volal s Borisom a že môžeme ísť k nemu aj my … nooo pekná ponuka, len my ešte čakáme na Frantíkov.
Kým chlapi čakajú na Borisa, aby sa spýtali na Chrisa a Cami, ja obieham kempy – teda ulice a som neschopná nájsť akýkoľvek normálny kemp.
Vraciam sa a vidím hŕstku cyklistov: môj muž, Alex, ďalší neznámy cyklista s batožinou a domáci – asi Boris. Tak toto nedáme! My štyria plus ďalší dvaja … ???
Prídem bližšie a Janči sa na mňa vyškiera ako veverička, že nás všetkých aj s Frantíkmi berie k sebe… fuu – tak tu platí príslovie „podaj prst a my ti zožerieme celú ruku“ :D.
Začíname šlapať do našej dnešnej vianočnej útulni a po 15 minútach do kopca sa fakt zamýšľame či nebolo rozumnejšie zaplatiť dole hostel (najmä keď sa musíme vrátiť po Frantíkov).
Sme tu – malá chatka za rodinným domom – vonku miesto tak na 2 stany a dnuká 2 miesta na gauči. Boris je úplne zlatý tridsiatnik, ktorý chce spraviť jedného dňa cestu okolo sveta. Je nadšený cyklista a odsťahoval sa od rodičov práve preto aby mohol hostiť – nás cyklistov cestovateľov :).
Dostávame kľúče, nádielku čerešní (akurát je tu sezóna), varuje nás pred psom od susedov, ktorý ževraj vynáša veci a posledným návštevníkom uťal fľašu na benzín (to je nevyčísliteľná strata!) a popraje nám aby sme sa tu cítili ako doma – a že aj napriek tomu, že on pôjde na večeru k rodičom, máme mať krásne Vianoce.
S Alexom a Rodolfom (cyklista z Chile žijúci vo francúzskej časti Kanady) sa vraciame do centra – našťastie už naľahko. Tam ideme do štýlovej kaviarne, ževraj s nalepším netom v meste, na drahú kávu a koláč (ešte že dnes oslavujem a tak môžeme všetko) a konečne po viac ako 2 týždňoch skypujeme domov. Potom stretávame Frantíkov pri fontáne na dohodnutom mieste a vedľa nich Nemca Klausa, o ktorom sme počuli už veľa príhod (teda najmä o jeho pneumatikách, ktoré už majú 27000km), pristavujú sa aj cyklisti z Holandska a Max z Aljašky, ktorý ide celú panamericanu … Najradšej by sme všetkých pozvali s nami hore, no to už by bolo podlé voči nášmu hostiteľovi.
Robíme veľký nákup v supermarkete, ktorý je vyrabovaný akoby mal prísť polročný hladomor a keďže všetka nakladaná kapusta dostala krídla, vymýšľam narýchlo záložný plán namiesto vysnívanej kapustnice.
Ďalší 15-minútový návrat do vysoko položenej časti mesta, kde máme chatku (Frantíci to zvládajú bez reptania :)) a potom sa už všetci šiesti plus domáci a jeho rodičia stretávame v kuchyňo-obývačke, v ktorej je momentálne veľmi útulne. Pani mama nám doniesla ceviche (šalát zo surovej ryby), domáci tradičný koláč a dokonca aj vymenila obrus za taký s vianočným motívom – fakt milé od nej. Rozlúčime sa a my začíname kuchtiť a piť :). Dopredu zvažujeme účinky všetkých alkoholových pochutín v chladničke a tak ideme radšej postaviť stan a teda sa pripraviť na neskorší rýchly a bezstarostný spánok.
Dve fungujúce plynové platničky, šiesti cyklisti, čo si sadli ako riť na šerbel, tri fľaše pisca, tri vína, osem plechoviek piva … kopec predjedla a o pol jedenástej Vianočná večera: zemiakový šalát + krájané jablká v skaramelizovano-salkovo-smotanovo-piscovom kréme-SK; ryža a losos na masle s citrónom + orechy – FR; cestoviny + mäso v geniálnej omáčke – CA+BR; ceviche a tradičný koláč – Chile :).
Netradičnosť týchto Vianoc nespočíva v tom, že sme na druhej strane pologule, že máme ochutnávku medzinárodnej kuchyne, či pestrosť národností sediacich za jedným stolom. Spočíva v jednej tradícii, ktorú máme aj u nás na Slovensku, no nikdy som nechápala jej význam v súčasnej dobe … tanier pre pútnika – veď koľkí ten tanier naozaj použili? A teraz?! Teraz – sedíme šiesti pútnici pri stole a na jeho vrchu čaká prázdny tanier pre hostiteľa, ktorý sa vráti až nad ránom z návštevy rodičov.
Boris, ďakujeme za lekciu do života o dôvere a ľudskosti! Cami a Christian, Rodolfo a Alex – ďakujeme za nádhernú spoločnosť v tento úžasný, dlhý a veselý večer!