Pár skúseností s našimi bicyklami a zamyslenie sa nad jednotlivými komponentami

V prvom rade, čaro cestovania je o spoznávaní nových miest, ľudí, naučení sa nových vecí, uvedomení si a pochopení života a seba samého. Dá sa cestovať rôznymi spôsobmi, ale nám sa to na bicykli páčilo najviac – je neuveriteľné, akú má človek slobodu, vníma okolie všetkými zmyslami, dostane sa na miesta kam by inak nešiel a ako to pomáha kontaktu s ľuďmi…

Stretli sme cestovateľov na starých bicykloch (aj my sme tak prešli Kubu), na lacných tátošoch zo supermarketu až po špeciálne cestovateľské stroje za niekoľko tisíc eur/usd => dá sa cestovať na všetkom, rozdiel je v cene, v komforte, spoľahlivosti a dostupnosti komponentov… pedálovať však treba stále! :)

My sme si nakoniec až tak bicykle preberať nemohli a zobrali sme, čo bolo dostatočne veľké, dostupné a prípustne drahé – základný horský bicykel: Mexická značka Alubike, 26″ kolesá, základná odpružená vidlica SR suntour s uzamykaním, 3×8-speed Shimano Altus, hliníkový nosič, cena cca 550USD… Počas 8000km sme našťastie nemali žiadne väčšie problémy :).

Rám

Hovorí sa, že touringový bicykel by mal mať oceľový rám – hlavne kvôli tomu, že sa dá v prípade potreby ľahko pozvárať (naozaj sme stretli chalana, ktorý to potreboval – praskli mu spodné tyčky na zadnej stavbe). Na jednoduché úzke trúbky sa okrem toho ľahšie upevňujú veci a tiež je dobré, keď má bicykel väčší rám – stredový trojuholník (viac sa doňho zmestí). Špeciálne touringové bicykle majú rám prispôsobený na dobré ovládanie pri zaťažení veľkou váhou a pohodlný posed na dlhé vzdialenosti.

My sme mali bežný hliníkový horský bike a fungoval bez problémov.

Veľmi dôležitá je geometria bicykla – Evka až po 6000km zistila, že jej je moc krátky a preto ju celý čas bolel zadok (nie kvôli zlej sedanke). Teoreticky popísať aká geometria by mala presne byť, neviem – dobre sadnúci horský je OK.

Úplne iná kategória sú skladateľné bicykle, ktoré tiež stoja za zamyslenie.

Ešte k farbe… :) Samozrejme na nej nezáleží, ale napríklad čierny bicykel púta pozornosť oveľa menej ako novučičký farebný bicykel s veľkými nápismi (my sme kvôli tomu omotali okolo našich tátošov čiernu gumenú dušu).

Vidlica

Bicykle na cestovanie mávajú pevné vidlice. Je to hlavne kvôli dvom veciam: nemá sa na nej oproti odpruženej čo pokaziť a ľahko sa na ňu pripevní nosič (tiež je ľahšia.)

My sme boli radi za odpružené vidlice na zlých cestách, kde sme to mohli dole kopcom pustiť rýchlo a po rovine nás toľko nehrkalo. Hore kopcom je samorejme nutné vidlicu zamknúť.

Kolesá a pneumatiky

26, 28 či 29? Najľahšie (vieme posúdiť za strednú a južnú ameriku) sa zoženú komponenty (ráfik, špice, pneumatiky) a aj sú najlacnejšie pre 26tky kolesá. Úzke 28 sú skôr na asfaltové cesty (ale vpoho na nich prejdete aj carreteru austral). A 29 lepšie kopírujú terén a toľko netrasú bez odpruženia, ale ťažšie sa zháňajú a majú vyššiu váhu.

Jedna z najdôležitejších vecí na bicykli sú pneumatiky – najčastejší problém na cestách sú defekty. Lacná pneumatika nevydrží vyšší tlak, ktorý je potrebný pri naloženom bicykli. Zadná bežná pneumatika sa zoderie približne za 1000km.

Dobré pneumatiky (napr. Schwalbe marathon mondial) vedia zabrániť množstvu defektov, vydržia niekoľkokrát dlhšie (Klaus mal svoju na prednom kolese 28000km) a dá sa na ne viac spoľahnúť mimo civilizácie.

Dôležité je hlavne zadné koleso, na prednom je to v podstate jedno. Mne viac vyhovujú širšie, lebo filtrujú nerovnosti, čo je dobré hlavne mimo asfaltu (my sme mali 2.0, ale na piesočných cestách v Bolívii by boli lepšie ešte širšie)

Nám sa asi po 2000km začali lámať špice na zadnom kolese. Najskôr sme ich vymieňali, potom nanovo vyplietli kolesá a mali zas na pár tisíc km pokoj. Kvalitnejšie špice a dobrý ráfik určite vydržia viac.

Sedadlo

My sme podľa odporúčaní z netu mali Brooks B17 a boli sme spokojní (ale na každom sedadle bolí zadok po 5dňoch šlapania :)). Kebyže má odpruženie, tak ho asi oceníme viac na hrboľatých cestách, ale inak všetko OK. Jedinou nevýhodou je, že sa oňho trošku treba starať, lebo je kožené. Stretli sme ale aj ľudí, čo šli s bežnými sedankami.

Prevody

My sme mali Shimano Altus (základná rada s 8 prevodmi) a boli sme spokojní. Reťaz na 8-koliečka sa dá zohnať všade a je lacná (vymieňali sme cca po 3000km a iba raz sa roztrhla – uvoľnil sa spojovací článok). Vyššie rady možno vydržia viac (nám sa napríklad zodralo predné malé ozubené kolečko, „lepila“ sa naňho reťaz a musel som trošku prebrúsiť zúbky) a majú väčší rozsah (nám by sa zišiel ešte jeden ľahší prevod, najľahší bol 24:32).

Mali sme základné dvojpáčkové indexové prehadzovačky a nemali sme žiadny problém, ale viem pochopiť použitie jednopáčkových otočných prehadzovačiek – nemá sa na nich čo pokaziť, pričom tieto dvojpáčkové môžu napríklad nefungovať pri nízkych teplotách.

Rohloff hub?

Toľkokrát som sa zamýšľal nad Rohlhoff hubom – určite je to super vec: spoľahlivý (aj keď viackrát sme počuli o poruchách, ktoré opravujú len v USA alebo DE a teda je to veľké zdržanie, ale pravdepodobnosť je malá), minimálna údržba, dlhá životnosť a bezproblémový chod aj v zlých poveternostných podmienkach (a možnosť prekrytia reťaze).

Jeho hlavná nevýhoda je v cene (naše dva bicykle boli lacnejšie ako jeden samotný hub).

Brzdy

Vládne názor, že na touring bike jedine ráfikové brzdy (jednoduchosť, spoľahlivosť, malá váha). My sme mali vpredu kotúčovú a vzadu V-brake.

Už by som určite chcel len kotúčové (dlhá životnosť bez údržby a nastavovania, nekazí sa ráfik, brzdia za všetkých poveternostných podmienok). Ich nevýhodou je, že sú zložitejšie a teda po náraze by sa ťažšie opravovali (napr. aj zohnutý kotúč je už dosť zlý). Každopádne lankové, lebo hydraulické brzdy si človek na ceste asi sám neopraví a dobré bike servisy nie sú všade.

Tip: Gumičky na riaditkách, ktoré sa natiahnu na brzdové páčky, pomôžu udržať opretý bicykel stabilný aj v kopci alebo na nerovnom povrchu.

Nosič

Veľmi dôležitá vec! Určite by som chcel oceľový, lebo sa dá opraviť. Náš hliníkový ku koncu cesty pukol, ale našťastie držal a fungoval po zdrôtovaní – železný by sme dali proste zvariť.

Doplnky

• Klasický jednoduchý tachometer – baterka vydrží vyše roka a máte prehľad, koľko človek prejde, čo pomáha aj pri orientácii. GPS je fajn, ale skôr ako doplnok.
• Riadítka – barany, alebo motýlik môžu byť fajn, lebo sa dá meniť poloha rúk (my sme mali rohy a stretli sme chalana, čo ich mal viacero)
• Držiak na fľaše – najpraktickejšie sú klasické 1-2l fľaše z nápojov a preto je fajn mať väčší držiak a hlavne čo najviac (aj na benzínovú fľašu)
• Blatníky – aj keď je lepšie nejazdiť v daždi, semtam sa mlákam a blatu nedá vyhnúť a blatníky ochránia jazdca aj batožinu od špiny
• Stojan – na kubánskych bicykloch sme mali perfektný stojan, čo zdvihol celé zadné koleso. Na nových nefungujúce v strede a chvíľu jeden darovaný dozadu, ktorý sa však zlomil (stretli sme aj jedného frantíka, čo mal obidva typy). Je fakt pohodlné mať stojan, ale bike sa dá skoro vždy o niečo oprieť, podoprieť palicou alebo jednoducho položiť na zem.
• Zvonček – my sme si zobrali štýlové veľké, ale skoro nikto na ich špecifický zvuk nereagoval. V podstate, nie až tak potrebná vec.
• Zámok – my sme mali jeden lankový a jedno kvalitné (a ťažké) U-čko. Určite nejaký zámok treba, ale aj tak človek odloží bicykel len na bezpečnom mieste (napr. hostel) a vtedy stačí aj ľahší lankový.
• Svetlá – mali sme červenú blikačku, čo sme párkrát použili v tuneloch a čelovky. Ale vzásade je blbosť chodiť potme :)

Váha

Naschvál som nehovoril veľa o váhe jednotlivých komponentov. Bicykel fakt odnesie veľa a človek rozdiel 1-2kg necíti, takže na ňu netreba až tak prihliadať.

Náhradné diely

Úplne inak môžete rozmýšľať pri plánovaní výletu po západnej Európe ako po južnej amerike – v civilizácii, kde je dobrý cykloobchod a servis v každom mestečku je viacmenej jedno na čom idete. Mimo civilizácie treba mať spoľahlivejšie a ľahko kúpiteľné/opraviteľné komponenty.

Zamyslenie o nenosení bicykla so sebou

Prevoz bicykla lietadlom stojí okolo 100eur jedna cesta (sú aj výnimky-spoločnosti, čo berú bicykel ako normálnu batožinu).

Nebolo by jednoduchšie prísť na miesto zbalený v bicyklových taškách, kúpiť bicykel (alebo požičať), pobicyklovať sa a potom ho predať (vrátiť)? Tak sme to spravili my a videli sme, že to nie je tak jednoduché …

Ale keby človek príde s určitými dôležitými komponentami, tie by z normálneho bicykla z obchodu spravili cestovateľský! Medzi tieto patria: dobré sedadlo, dobrý nosič, dobré pneumatiky, nastaviteľný predstavec, prípadne rohy alebo motýlikový volant a samozrejme, bicyklové tašky (alebo špeciálny batoh, čo sa dá tak použiť).

Kvalitný cestovateľský bicykel s najlepšími komponentami je super, ale takisto aj „normálny“ vás môže zaviezť na pekné miesta a dajú sa na ňom zažiť pekné chvíle, stretnúť zaujímavých ľudí, vidieť nepoznané a hlavne užívať si tú voľnosť cestovania aká je možná len na bicykli. Bola by škoda neísť cestovať iba preto, že človek nemá dokonalý bicykel!